Vždy, keď odíde niekto veľký, tak nám, menším, sa trochu zatrasie svet. Zrazu my sme tí veľkí, pretože sme ešte tu, a tí veľkí sú malí…už neviditeľní v živote. Konce sa dejú po celom svete, na začiatku každého nového dňa, každej novej hodiny, minúty, sekundy, bez ohľadu na všetko, čomu prikladáme svetskú hodnotu. A keď k nim príde, tak my, čo sme ostali, len ticho stojíme a prosíme všetky rozprávkové bytosti, magické kúzla, stroje času, džinov z lampy, aby vystúpili z mýtov a poslúžili, keď ich skutočne potrebujeme. Ticho, nič, žiadna odpoveď. Prosba o Nebo na Zemi sa neplní, nikto nechodí, nič nečaruje.
Kúzla určené pre Nebo sa nenaučíme, tak zoberme zodpovednosť za našu rozprávku tu na Zemi a žime si ju každý deň. Robme zázraky a čarujme kúzlami, ktoré nám boli dané. Veď čo môže byť čarovnejšie, než láska. Silná na Zemi, večná v Nebi.
Veľkí, či malí v živote, na konci sme všetci v úplne rovnakých koncoch.
Pokoj dušiam, čo odišli. Ešte väčší pokoj dušiam, čo ostali.
Peace_menka 