Dobro, zmy zlo

Biele, čierne. Dobré, zlé. Pekné, škaredé. Hore, dolu. Všetko, nič… Dodnes si pamätám, ako sme sa na hodine slovenčiny učili antonymá, slová na prvý pohľad jasne kontrastné, no na ten druhý pohľad, veľmi mylné. 
Človek navonok krásny a vo vnútri škaredý…v tú istú sekundu svojho bytia. Žena, čo veľa rozpráva hlasom, no jej srdce ešte neprehovorilo, stále mlčí. To miesto pri okne, kde jednému je zima a druhý si vyťahuje rukávy od tepla. Šum mora, preňho priveľkého a pre ňu ,,tak akurát’’. Žena, čo je matka, ale stále je niekoho dieťaťom. Keď poznáš niekoho, kto ťa učí a robí lepším, ale veď aj ty máš svojich žiakov…Tvoj najlepší priateľ je niekoho najväčší nepriateľ. Láska k milovanému, nenávisť k milovanému. Ten pocit, keď si tu, ale vieš, že tu skutočne nie si. 


Všetko je so všetkým prepojené, ako dlane dvoch rúk. A to čierno-biele je zrazu čiernobiele a ty netušíš, kde začína biela a kde končí čierna. 
A dobro nikam nezmizlo. Možno len na malú chvíľku, aby zmylo zlo.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.