Čo vidíte, keď sa pozriete na nepravidelný kruh? Odobrali by ste mu schopnosť byť kruhom len preto, že nie je dokonalý? Čo ak je práve na svojej ceste stať sa nádherným kruhom a snaží sa najviac ako len môže? Má prestať, len preto, že mu to zo začiatku nejde na 100%? Nový Rok sa často spája s novými začiatkami a ja verím, že ste si už do kalendára vo svojom srdci stihli nakresliť nejaké to pomyselné želanie na rok 2020. Nezáleží na tom, či to je otužovanie, cvičenie jógy, adoptovanie zvieratka, otvorenie cukrárne, zasadenie tulipánov v záhrade, zmena stravovania, charitatívne aktivity, vyšívanie vreckoviek, alebo prerobenie obývačky. Nič nie je menej, alebo viac dôležité, než to druhé. Záleží len na tom, čo vás baví, teší, robí radosť a pri čom máte ten pocit, že vám ,,prúdi krv v žilách’’. A keď už viete, čo to je, spravte prvý mikrokrôčik a uvidíte koľko makrokrokov za vás urobí okolie. Ako rýchlo zrazu pocítite, že ste na svojej ceste a že život vás, namiesto kladenia polien pod nohy, zdvíha na ruky a nesie vás kamkoľvek len túžite ísť. Ja som sa tiež vždy pozerala na nepravidelné kruhy ako na niečo nedokonalé, až kým som jedno poobedie, sediac na autobusovej zastávke, zistila, že aj keď neviem ako na kruh, treba niekde začať. A tak som vymyslela jedno, dve, tri, desať písmenok….a dala ich do kruhu. Najprv neboli ani presné, ani premyslené, ani dokonalé… Ale vedela som, že mi vypĺňali moje dni a srdce radosťou z kreativity a tvorenia. Vtedy som ich volala ,,guľaté básničky’’ a dnes ich volám peace_menka. A teším sa, že som neprestala, keď boli nedokonalé. A teším sa, že ešte stále nie sú.
Peace_menka 